Joj, analýzy o ničom, nám idú tak skvelo, často investujeme viac energie do cudzích vzťahov než do vlastných a potom , len ten večne zamračený výraz..
V nedeľu sa mi stal taký malý zázrak.. A z neho som potom DOSLOVNE žila celý nasledujúci, deň. Zrazu som bola rada, keď som sa stretla v autobuse do školy s niekým známym, to že som sa tak nemohla pripravovať na písomku mi nevadilo, radšej som sa sním rozprávala, a potom v škole nejaké stresy? NIE, namiesto nich len úsmev od ucha k uchu..
Teda prakticky mi to vydržalo celý deň. Také primitívne veci, ale ja som sa po dlhom čase začala tešiť zo života.. J
Jeden večer som mala vyhradených päť hodín na učenie na písomnú konečnú skúšku.. Myslíte že som sa do toho pozrela? NIE, rozprávala som sa so sestrou a tak sme sa aj nasmiali, že som nechápala.. Mamina by povedala, že mrhám časom.. Ale je TOTO fakt mrhanie?
ČO JE dôležitejšie než vzťahy? Ďalší deň som si privstala, učila sa na zastávke aj v autobuse aj v škole.. bez stresov..
A čo týmto všetkým chcem povedať?
TEŠME SA zo života, stanovme si priority a tie nech „riadia“ náš život, nerobme si vrásky kvôli zbytočným veciam. Práca, škola a inú povinnosti sú dôležité.. Odbavme si to čo najrýchlejšie.. Ale prečo si kaziť aj svoj voľný čas rozprávaním o nich a neustálym sa sťažovaním..
Že na nič nie je čas?Ten ani nikdy nebude.. a často nejde ani tak o kvantitu ako O KVALITU.Tak nech KAŽDÝ DEŇ STOJÍ ZA TO!
Totižto láskavosť je nákazlivá.. a možno na to, aby bolo na svete bolo viac úsmevu stačí jeden milý človek, ktorý svojou láskavosťou „nakazí druhého“ a tým začne kruh radosti... J
Komentáre
súhlasím :)
Ahoj dievčisko